Keď do obydlia vtrhne voda, majiteľ rieši záchranu zdravia a majetku, no hneď vzápätí prichádza vytriezvenie pri pohľade do poistnej zmluvy. Škody spôsobené povodňou a záplavou patria medzi najničivejšie živelné udalosti, s akými sa človek môže stretnúť. Mnoho ľudí sa však mylne domnieva, že každá voda na pozemku alebo v pivnici spadá pod rovnaké poistné krytie. Poisťovne dôsledne rozlišujú, odkiaľ voda prišla, ako dlho stála na pozemku a či bol v danej chvíli vyhlásený oficiálny stupeň povodňovej aktivity. Ak človek nepozná presné znenie svojej zmluvy, môže pri nahlasovaní škody prísť o tisíce eur len pre nesprávne zvolené slová alebo chýbajúce doklady.
Pri riešení škôd po veľkej vode je dôležité vedieť, že stavba a jej vnútorné vybavenie predstavujú dva úplne odlišné poistné celky. Podrobnosti o tom, prečo múry a zariadenie vyžadujú samostatné krytie, vysvetľuje prehľad rozdielov v poistení bývania. Ak voda zničí podlahy a omietky, platí sa to z poistenia nehnuteľnosti. Ak však odplaví mrazničku, nábytok alebo kotol v pivnici, peniaze získate iba vtedy, ak máte dojednané aj poistenie domácnosti. Pre seniorov a majiteľov starších domov býva nepríjemným prekvapením zistenie, že ich desaťročia nemenená zmluva síce slovo živel obsahuje, no konkrétne krytie povodne v nej buď úplne chýba, alebo je obmedzené na zlomok skutočnej hodnoty majetku.
Rozdiel v pojmoch: Ako zákon a poistné zmluvy posudzujú škody spôsobené povodňou a záplavou?
V bežnej reči ľudia slová povodeň a záplava voľne zamieňajú. Z právneho a poistného hľadiska ide o dva celkom odlišné javy. Kým povodeň vždy súvisí s konkrétnym vodným tokom alebo vodnou nádržou, záplava vzniká na miestach, kde žiadna rieka ani potok netečú. Tento rozdiel je zásadný. Ak máte v zmluve dojednanú iba povodeň a váš dvor zaleje prudký prívalový dážď stekajúci z okolitých polí, likvidátor môže odmietnuť plnenie, pretože nedošlo k vyliatiu koryta. Pri škodám spôsobeným povodňou a záplavou preto rozhoduje presná príčina vzniku vodnej plochy.
Komerčné poistenie majetku sa riadi Občianskym zákonníkom (§ 788 a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb.). Zákon neurčuje žiadny povinný minimálny limit krytia pre živelné riziká. Všetko závisí od konkrétnej dohody medzi vami a poisťovňou. Pri každom poistení majetku štát vyberá daň z poistenia podľa zákona č. 213/2018 Z. z. vo výške 8 percent z predpísaného poistného, čo sa premieta do celkovej ceny poistky. Preto je dôležité vedieť, za aké riziká v skutočnosti platíte. Ak si dnes dojednávate poistenie bytu online, skontrolujte si, či zmluva obsahuje oba pojmy súčasne a za akých podmienok.
Zákonná definícia verzus poistné podmienky
Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami definuje povodeň v § 2 ods. 1 ako prírodný jav, pri ktorom voda dočasne zaplaví územie, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou. Podľa § 2 ods. 6 tohto zákona sa za povodňovú škodu na majetku fyzickej osoby považuje škoda spôsobená povodňou počas III. stupňa povodňovej aktivity, čo je stav ohrozenia. Výnimkou je škoda na stavbe na chránenom území počas II. stupňa povodňovej aktivity (stav pohotovosti), ak ju bezprostredne zapríčinilo vystúpenie hladiny podzemnej vody vyvolané povodňou. Zákon ukladá poškodeným občanom predložiť vyhodnotenie škôd obecnému úradu najneskôr do 5 pracovných dní od odvolania II. stupňa povodňovej aktivity. Táto evidencia však slúži štátu a samospráve, neznamená automatický nárok na finančnú kompenzáciu od štátu.
Poisťovne majú vlastné definície, ktoré sú často prísnejšie než štátny zákon. Pre poistiteľa je povodeň zaplavenie územia vodou, ktorá sa vyliala z koryta prirodzeného alebo umelého vodného toku, prípadne z brehov vodnej nádrže, alebo nastala pretrhnutím hrádze. Naopak, záplava je podľa poistných podmienok vytvorenie súvislej vodnej plochy na teréne z dôvodu atmosférických zrážok, prívalového dažďa alebo náhleho topenia snehu a ľadu, pričom táto plocha zostáva určitý čas bez odtoku. Ak vám pivnicu vytopí voda z topiaceho sa snehu v záhrade, ide o záplavu, nie o povodeň. Škody spôsobené povodňou a záplavou musia mať v likvidačnej správe presne určený pôvod, inak hrozí krátenie poistného plnenia.
Prehľad rozdielov medzi jednotlivými vodnými rizikami
Nasledujúca tabuľka zhŕňa kľúčové rozdiely medzi situáciami, s ktorými sa majitelia nehnuteľností stretávajú, a ukazuje, kedy poistka peniaze vyplatí a kedy sa uplatní výluka.
| Typ udalosti | Pôvod vody | Základná podmienka krytia | Časté výluky z poistenia |
|---|---|---|---|
| Povodeň | Vyliatie rieky, potoka, nádrže alebo pretrhnutie hrádze | Voda vystúpi z brehov a zaplaví bežne suché územie | Lokality v pásme 20-ročnej vody, zmluva uzavretá počas povodňového stupňa |
| Záplava | Prívalový dážď, topiaci sa sneh na rovine či svahu | Vytvorenie súvislej stojatej vodnej plochy bez odtoku | Voda vniknutá otvorenými oknami, zanedbaná údržba odkvapov |
| Spätné vzdutie | Odpadová voda vytlačená z verejnej kanalizácie | Priame prepojenie s vonkajším zatopením terénu | Chýbajúca funkčná spätná klapka, bežné upchatie domovej prípojky |
| Spodná voda | Zvýšenie hladiny podzemných vôd bez povodne | Väčšinou nepoistiteľné samostatné riziko | Dlhodobé presakovanie základov, vzlínajúca zemská vlhkosť |
Pri starších rodinných domoch býva kameňom úrazu práve vzlínajúca vlhkosť a presakovanie podzemnej vody cez staré základy. Ak spodná voda stúpne bez toho, aby bol v obci oficiálne vyhlásený povodňový stav, poisťovňa udalosť takmer vždy zamietne ako chybu hydroizolácie. Aby poistná zmluva reflektovala rastúce ceny stavebných materiálov a prác, pomôže automatické navýšenie poistnej sumy domu, ktoré chráni nehnuteľnosť pred znehodnotením poistného krytia v čase.
Pred veľkou vodou a po nej: Ako pripraviť súpis, keď hrozia škody spôsobené povodňou a záplavou?
Najlepšia príprava na poistnú udalosť prebieha v čase, keď žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Mnoho seniorov a majiteľov domov skladuje v pivniciach, letných kuchyniach a suterénoch hodnotné veci: záhradnú techniku, náradie, zaváraniny, ale aj starší nábytok, práčky či mrazničky. Ak príde voda, zničí všetko za niekoľko minút. Keď po opadnutí vody likvidátor požiada o doklady k zničeným veciam, majitelia často nemajú v rukách nič. Staré bločky vybledli, faktúry odplavila voda a v dome zostala len spúšť. Príprava dokladov je kľúčová pre to, aby boli škody spôsobené povodňou a záplavou preplatené v plnej výške.
Ak meteorológovia vydajú výstrahu pred výdatným dažďom alebo stúpaním hladín riek, každá minúta je drahá. Veci zo suterénu je potrebné okamžite vyniesť do vyšších poschodí. Dôležité osobné doklady, poistné zmluvy, rodné listy a cenné papiere uložte do nepremokavých obalov a vezmite ich so sebou pri prípadnej evakuácii. Ak hrozí zatopenie, vypnite hlavný istič elektrickej energie a uzavrite prívod plynu. Vstup do zatopenej pivnice pod prúdom predstavuje smrteľné nebezpečenstvo. Pokiaľ v dome žije starší človek sám, môže pomôcť podpoistenie starých zmlúv seniorov prehodnotiť v predstihu s pomocou rodiny, aby zmluva nebola len bezcenným zdrapom papiera z minulého storočia.
Zabezpečenie dôkazov a súpis zničeného majetku
Keď voda opadne a je bezpečné vojsť do objektu, nezačínajte hneď s bezhlavým vypratávaním a vyhadzovaním vecí do kontajnera. Prvým krokom musí byť dôkladná fotodokumentácia. Ak zničené veci vyhodíte skôr, ako ich uvidí likvidátor alebo ako ich nafotíte, poisťovňa ich vyškrtne zo zoznamu škôd. Pred vyhodením premočeného koberca či zničenej skrine si prečítajte podrobný návod na fotodokumentáciu poistnej udalosti, aby ste sa vyhli chybám, ktoré vedú ku kráteniu peňazí.
Súpis zničených vecí pripravte systematicky, miestnosť po miestnosti. K jednotlivým položkám priraďte ich popis, približný vek, značku, výrobný model a odhadovanú obstarávaciu cenu. Ak máte staré pokladničné bloky, záručné listy, výpisy z účtu alebo aspoň fotografie z rodinných osláv, kde je vidieť vybavenie obývačky či kuchyne pred povodňou, priložte ich k hláseniu. Tieto fotografie slúžia ako nespochybniteľný dôkaz, že dané predmety v dome skutočne boli a v akom stave sa nachádzali.
Kontrolný zoznam: Postup pri záchrane a dokumentovaní škôd
Nasledujúci prehľad krokov slúži na rýchlu orientáciu od príchodu vody až po návštevu technika poisťovne. Prejdite si ho bod po bode:
- Zabezpečenie bezpečnosti: Odpojte hlavný vypínač elektriny a uzáver plynu skôr, ako voda dosiahne rozvodné skrine. Nevstupujte do zatopených priestorov, kým hrozí úraz elektrickým prúdom.
- Prvotná fotodokumentácia: Odfoťte výšku hladiny vody na stenách a na fasáde domu. Zaznamenajte celkový pohľad na zaplavený pozemok aj detaily poškodených konštrukcií.
- Zabránenie zväčšovaniu škody: Po opadnutí vody začnite s odčerpávaním kalovým čerpadlom, odstraňovaním nánosov bahna a vetraním. Neprepínajte svoje sily a privolajte pomoc susedov alebo dobrovoľných hasičov.
- Ponechanie poškodených vecí: Zničené elektrospotrebiče, kotol, nábytok a osobné veci vyneste na dvor, ale nevyhadzujte ich na skládku pred vykonaním obhliadky alebo pred výslovným súhlasom likvidátora.
- Vyhotovenie podrobného zoznamu: Spíšte každý zničený kus: názov, rok kúpy, približnú pôvodnú cenu a priložte doklady o kúpe, ak ich máte k dispozícii.
- Oznámenie škody poisťovni: Udalosť nahláste bez zbytočného odkladu telefonicky alebo cez internet. Zapíšte si číslo poistnej udalosti, ktoré vám operátor pridelí.
Po nahlásení udalosti vám poisťovňa pridelí likvidátora. Kým technik príde, uchovajte vzorku zničených materiálov, napríklad odrezok premočenej plávajúcej podlahy, kus navlhnutého sadrokartónu či tepelnej izolácie. Tieto vzorky preukazujú hrúbku a kvalitu pôvodného materiálu.
Spätné vzdutie kanalizácie: Keď špinavá voda udrie zospodu
Veľmi častým a mimoriadne nepríjemným javom pri prudkých lejakoch je spätné vzdutie odpadovej vody. Vonku nemusí tiecť žiadna rieka, potok pokojne tečie vo svojom koryte, no v suteréne zrazu z podlahových vpustí, toaliet či spŕch vyviera zapáchajúca zmes kalu a splaškov. Dochádza k tomu vtedy, keď je verejná uličná kanalizácia preťažená obrovským objemom zrážkovej vody. Tlak v potrubí stúpne a podľa zákona o spojených nádobách začne voda stúpať cez domové prípojky do najnižšie položených častí budov. Výsledkom sú rozsiahle škody spôsobené povodňou a záplavou sekundárneho charakteru, no poisťovne sa na túto udalosť pozerajú veľmi prísne.
Základným kameňom úrazu pri spätnom vzdutí je požiadavka poisťovní na technické zabezpečenie nehnuteľnosti. Väčšina poistných podmienok vyžaduje, aby odtokové potrubia vyústené pod úrovňou terénu mali osadenú funkčnú spätnú klapku (spätný ventil). Ide o mechanické alebo automatické zariadenie, ktoré dovoľuje vode odtekať z domu von, no pri opačnom tlaku z verejnej siete sa nepriedušne uzavrie. Ak spätná klapka chýba alebo bola zablokovaná nečistotami v dôsledku zanedbanej údržby, poistiteľ môže plnenie krátiť alebo ho úplne zamietnuť s odôvodnením, že poistený nesplnil povinnosť predchádzať škodám.
Prečo bežná poistka suterén automaticky nekryje
V starších rodinných domoch často chýba projektová dokumentácia a elektroinštalácia býva v nevyhovujúcom stave. Ako takéto nedostatky komplikujú situáciu, rozoberá článok o tom, čo kryje poistenie staršieho rodinného domu. Voda zo spätného vzdutia zaplaví elektroinštaláciu, plynový kotol, ohrievač vody a zásoby na zimu. Škoda sa rýchlo vyšplhá na tisíce eur. Likvidátor však bude skúmať dve veci: či bolo spätné vzdutie priamym dôsledkom záplavy na povrchu a či máte riziko spätného vzdutia kanalizácie v zmluve dojednané ako pripoistenie.
V základných balíkoch poistenia nehnuteľnosti toto riziko často absentuje. Poisťovne ho predávajú až vo vyšších balíkoch alebo formou voliteľného pripoistenia s osobitným sublimitom plnenia, napríklad do výšky 2 000 € alebo 5 000 €. To na celkovú sanáciu suterénu často nestačí. Ak vlastníte rekreačnú nehnuteľnosť v údolí pri potoku, je dôležité preveriť aj špecifické podmienky, ktoré platia pre poistenie víkendovej chaty, kde bývajú limity pre pivničné priestory ešte prísnejšie. Rovnako pamätajte na to, že pri opustených objektoch je podmienkou plnenia aj pravidelné temperovanie objektu a podmienky poistnej zmluvy, aby v zime nedošlo k prasknutiu potrubí, čo by v kombinácii so záplavou situáciu ešte zhoršilo.
Ak vám suterén vytopí odpadová voda, musíte okamžite začať s dezinfekciou. Fekálna voda obsahuje nebezpečné baktérie a plesne, ktoré sa rýchlo vsakujú do muriva a podláh. Náklady na čistenie, dezinfekciu a prenájom odvlhčovačov patria medzi zachraňovacie náklady. Tieto položky si odkladajte na osobitné faktúry. Poisťovňa ich prepláca nad rámec základného limitu plnenia, no iba do výšky primeraných a účelne vynaložených nákladov, ktoré musíte preukázať daňovými dokladmi.
Zaplavená pivnica a kobka v bytovom dome: Kto zaplatí poškodenie majetku veľkou vodou?
Záplavy a prívalové dažde netrápia len majiteľov rodinných domov. Čoraz častejšie končia pod vodou aj suterény bytových domov a panelákov na sídliskách. Voda natečie cez vchodové dvere, garážové brány alebo okná pivničných kobiek. Na prízemí a v podzemí sa nachádzajú spoločné rozvody, výmenníkové stanice, kočikárne, ale predovšetkým desiatky individuálnych latkových pivničných kobiek. V nich majú obyvatelia uskladnené bicykle, pneumatiky, sezónne oblečenie, náradie a zaváraniny. Keď takýto priestor zaleje voda a bahno, vzniká chaos v otázke, kto má škodu vlastne zaplatiť.
Majitelia bytov sa často mylne spoliehajú na to, že celú škodu uhradí správca z poistky bytového domu. Bytový dom má poistené len obvodové múry, spoločné priestory, nosné konštrukcie a centrálne technické zariadenia, ako sú výťahy či kotolňa. Podrobnosti o týchto pravidlách rozoberá poistenie spoločných priestorov bytového domu. Ak voda zničí steny a podlahu v spoločnej chodbe suterénu, zaplatí to poistka bytového domu uzatvorená správcom alebo spoločenstvom vlastníkov. Ak však voda zničí vaše pneumatiky, lyže alebo nábytok v pivničnej kobke, z poistky domu nedostanete ani cent. Tieto veci patria do poistenia vašej vlastnej domácnosti.
Spoločné priestory domu verzus súkromný majetok v kobke
Aby vám poisťovňa zničenie vecí v pivničnej kobke uhradila z vášho poistenia domácnosti, musia byť splnené prísne bezpečnostné a technické podmienky. Základným pravidlom je, že pivničná kobka musí byť uzamknutá. Ak máte kobku z drevených latiek, cez ktoré voda voľne preteká, poisťovňa síce uzná živelnú udalosť, no preskúma, v akej výške boli veci uložené. Niektoré poistné podmienky obsahujú klauzulu, že veci v suterénnych priestoroch musia byť uskladnené najmenej 10 až 15 centimetrov nad úrovňou podlahy, napríklad na regáloch či paletách. Ak ste mali drahý elektrocentrálu položenú priamo na betóne, môže vám poistiteľ plnenie znížiť.
Okrem toho platia pre nebytové priestory a pivnice takzvané sublimity. Aj keď máte domácnosť poistenú napríklad na 30 000 €, limit pre veci v pivnici býva obmedzený napríklad na 10 percent z poistnej sumy, teda na 3 000 €, prípadne je stanovený pevnou sumou v tabuľke limitov. Ak ste v kobke skladovali elektrobicykel v hodnote 3 500 € a drahé náradie, poistné plnenie vám celú stratu nepokryje. Pozor si treba dať aj na situácie, kedy je zaplavená samostatná garáž vo dvore. Podmienky pre krytie motorových vozidiel a vybavenia rozoberá poistenie vecí uložených v garáži. Samotné autá stoja úplne mimo poistenia nehnuteľnosti a vyžadujú vlastné havarijné poistenie so živelným krytím.
Ak voda do suterénu vnikla pre zanedbanú údržbu vonkajších odtokových žľabov pri vstupe do bytového domu, zodpovednosť môže niesť správca domu. Riešenie sporov o to, kto zanedbal prevenciu a kto zodpovedá za škodu na majetku susedov, býva zložité podobne ako pri situácii, kedy nastane vytopenie bytu susedom. V praxi je vždy najrýchlejšou cestou nahlásiť škodu na vlastnom vybavení do svojej poisťovne domácnosti. Vaša poisťovňa vám vyplatí plnenie a následne si môže uplatniť takzvaný regres voči správcovi bytového domu, ak preukáže, že škodu spôsobilo jeho pochybenie.
Spoluúčasť, lehoty a premlčanie: Ako neprijsť o peniaze pri živelnej škode?
Keď príde na rad vyčíslenie škody, poškodený často narazí na zmluvné dojednania, ktorým pri podpise zmluvy nevenoval pozornosť. Jedným z nich je spoluúčasť. Ide o sumu, ktorou sa poistený podieľa na každej jednej poistnej udalosti. Spoluúčasť môže byť dohodnutá ako pevná suma, napríklad 50 €, 100 € alebo 300 €, prípadne ako percentuálny podiel, napríklad 5 percent alebo 10 percent zo zistenej škody. Pri likvidácii škôd spôsobených povodňou a záplavou poisťovňa vypočíta celkovú výšku škody a z výslednej sumy odpočíta dohodnutú spoluúčasť. Ak je škoda menšia ako stanovená spoluúčasť, poisťovňa nevyplatí vôbec nič.
Pri malých škodách, kedy voda len mierne poškodí sokel domu alebo omietku v práčovni v hodnote 150 €, a v zmluve máte dojednanú spoluúčasť 100 €, dostanete od poisťovne iba 50 €. V takom prípade stojí za zváženie, či udalosť vôbec nahlasovať, pretože poistiteľ môže po každej poistnej udalosti prehodnotiť rizikovosť zmluvy. Ďalším obrovským rizikom je podpoistenie. Ak ste dom postavili pred dvadsiatimi rokmi a v zmluve máte stále poistnú sumu 70 000 €, no dnes by výstavba rovnakého domu stála 200 000 €, nehnuteľnosť je podpoistená o viac ako 65 percent. Ak povodeň napácha škodu za 20 000 €, poisťovňa vám nepreplatí celých dvadsaťtisíc. Uplatní koeficient podpoistenia a vyplatí len pomernú časť, v tomto prípade iba zlomok skutočnej škody.
Zákonné lehoty na oznámenie, výpoveď a premlčanie nároku
Pri riešení poistných udalostí je nutné poznať presné zákonné lehoty, aby ste neprišli o svoje práva. Občiansky zákonník v § 799 ods. 1 ukladá poistenému povinnosť oznámiť poistiteľovi bez zbytočného odkladu, že nastala poistná udalosť. Ak túto lehotu zmeškáte a nahlásite škodu až po niekoľkých mesiacoch, kedy už nie je možné overiť príčinu a rozsah zatopenia, poistiteľ môže podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka poistné plnenie primerane znížiť.
Pokiaľ s výsledkom likvidácie nie ste spokojní, alebo sa po poistnej udalosti rozhodnete zmeniť poisťovňu, máte na to zákonné právo. Podľa § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže poistník aj poisťovňa poistnú zmluvu vypovedať do jedného mesiaca odo dňa poskytnutia poistného plnenia alebo odo dňa písomného oznámenia o odmietnutí poskytnutia plnenia. Výpovedná lehota je v tomto prípade jeden mesiac a jej uplynutím poistenie zaniká. Ak by ste chceli zmluvu ukončiť štandardne ku koncu poistného obdobia, platí pravidlo podľa § 800 ods. 1, kedy musí byť výpoveď doručená najmenej šesť týždňov pred uplynutím poistného roka. Postup pri bežnom ukončovaní zmluvy detailne popisuje návod, ako zrušiť poistenie domu alebo bytu.
Dôležité je pamätať aj na premlčanie. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka sa právo na poistné plnenie premlčuje za tri roky. Táto lehota však začína plynúť až rok po vzniku poistnej udalosti. Celkovo tak máte na vymáhanie svojho nároku štyri roky od momentu, kedy k vytopeniu došlo. Ak poisťovňa plnenie neoprávnene zamietla a vy sa rozhodnete brániť súdnou cestou alebo podaním sťažnosti na Národnú banku Slovenska, musíte tento krok stihnúť v uvedenej štvorročnej lehote.
Veľkým úskalím býva snaha uzavrieť poistku na poslednú chvíľu. Ak meteorológovia varujú pred storočnou vodou a vy sa rozhodnete poistiť dom dnes, nová zmluva začne platiť najskôr nasledujúci deň. Navyše poisťovne uplatňujú pri riziku povodne a záplavy takzvanú čakaciu lehotu (karenčnú dobu), ktorá trvá spravidla 10 dní od podpisu zmluvy. Ak škoda vznikne počas tejto ochrannej lehoty, poisťovňa nevyplatí nič. Rovnako platí, že ak je už na danom území oficiálne vyhlásený II. alebo III. stupeň povodňovej aktivity, poisťovne dočasne pozastavujú možnosť dojednať krytie živelných rizík pre túto lokalitu. Ak k poškodeniu došlo aj v dôsledku zlyhania izolácie strechy pod návalom zrážok, prečítajte si, ako sa rieši hlásenie škody po zatečení.
Najčastejšie otázky o škodách po povodniach a záplavách
V praxi sa majitelia nehnuteľností stretávajú s mnohými nejasnosťami. Tu sú stručné a jednoznačné odpovede na najčastejšie otázky:
Preplatí poisťovňa škodu, ak voda presakuje cez podlahu zo stúpajúcej spodnej vody?
V drvivej väčšine prípadov nie. Samostatné vystúpenie spodnej vody bez súvislosti s priamou povrchovou povodňou patrí medzi štandardné výluky z poistenia. Poisťovne to posudzujú ako zanedbanú, chýbajúcu alebo vekom degradovanú hydroizoláciu stavby, za ktorú zodpovedá majiteľ nehnuteľnosti.
Môžem začať vypratávať bahno a sušiť dom skôr, ako príde likvidátor?
Áno, dokonca máte zo zákona povinnosť urobiť všetko pre to, aby sa škoda nezväčšovala. Musíte však najprv celú situáciu dôkladne nafotografovať alebo natočiť na video a zničené veci neodvážať na skládku, kým ich neprehliadne technik alebo kým na to nedostanete výslovný súhlas z poisťovne.
Dostanem peniaze na zapožičanie odvlhčovačov a dezinfekciu omietok?
Áno, náklady na vysúšanie muriva, čerpanie vody, odvoz bahna a dezinfekčné prostriedky sa považujú za takzvané zachraňovacie náklady. Tieto položky poisťovne preplácajú na základe predložených faktúr a bločkov, zvyčajne nad rámec dojednanej poistnej sumy do výšky stanovenej v poistných podmienkach.
Dá sa poistiť nehnuteľnosť, ktorá stojí priamo pri rieke v záplavovom území?
Závisí to od presnej lokality a povodňových máp. Ak sa stavba nachádza v medzihrádzovom priestore, v zóne 20-ročnej vody, alebo na nej boli zaznamenané viac ako 3 škody za posledných 10 rokov, poisťovne riziko povodne a záplavy z poistenia úplne vylúčia, prípadne stanovia neúmerne vysokú spoluúčasť. Ostatné riziká, ako požiar či víchricu, vám však poistia bez problémov.